Jeden deň – povídka

Jeden nezbedník mi poslal sepsaný zážitek z VIPD a poprosil mě o jeho zveřejnění, pokud se mi bude líbit. Musím přiznat, že je to po obsahové stránce velmi pěkně a poutavě napsáno a rozhodla jsem se, že se o to s Vámi musím podělit.  Jen je to psáno ve slovenštině a pro někoho to může být hůře čitelné a také si nezbedník nedal moc práce se stylistikou a možná by i za to zasloužil přídavek. Takže se prosím zaměřujte jen na obsahovou stránku, za kterou moc děkuji.

Jeden deň a zmeilo sa všetko

V chladnom rane počuť len svoje kroky a tiche dychanie. Kračam ulicou a premyšlam čo to vlastne robim. Marne hladam odpoveď hoci je jasná ako prave vychadzajuce slnko. Dnes, prave dnes je ten jedinnečny den kedy sa za par hodin zmeni sen, predstavy a sny na realitu. Ake to asi bude vo VIPD…

Na odpoveď neni čas, stojim pred okienkom a kupujem si listok ,,Praha Hlavní nadraží,,. Sadam si do pohodlia REGIOJET-u a už sa aj pohyňa moj unosca zo sveta reality do sveta snou. V tom vzdia lenom cudzom meste budem asi zaživať niečo čo vo mne ostane navždy a nebude to prave pamiatkami ani užasnou historiou. Neviem ako dlho trva cestovať 400 kilometrov ale zdalo sa mi to ako okamih. Asi to bolo tym že som sa zasnil a predstavoval som si čo ma dnes čaka a čo sa dnes asi zmeni. Zvučny hlas mi oznamil že som v cieli cesty. Vystupil som ako namesačny a moje nohy ma vedu až podozrivo presne ku cielu. Tú prvnu cestu som už raz absolvoval pomocou kuziel z internetu a najsť tie prave dvere s umeleckym kovanim a mosadznou klučkou bolo až moc jednoduhe. Môj prsta a zastavuje par milimetrou od zvončeka ktory mi na dnes otvori dvere do nezama… Jednoducha cesta sa razom stava ťažkou ako cesta Sizifosa. Ťaži ma strach, obavy, zvedavosť, a po pravde aj vzrušenie… Letme dotknutie ma okamžity efekt a mne sa rozbušilo srdce.

,,Vytejte, pojdte dál,,. Krasne znie v učiach česdtina, tak ľubezne,,, Moj usmev na tvari ťazko maskuje ten zvon ktory mi zvoni v hrudi. Som tu… bože môj.. čo to robim. Som dospely muž, a som tu preto aby som dostal to o čom som len čital ale nezažil. V hlave mam zmatok, no pani vychovavateka ma ihneď odbornym okom odhdne a zažne viesť ,,tou,, spravnou cestou. Je važne dobrá. Viem odhanuť ludi celkom dobre a ona to vie tieš. Nechavam sa teda viesť ako pri tanci. A že aky to bude ,,tanec,, som ani vo sne netušil. ,,Michale, co vas ke mňe přivadi ? Bac, ako atomovka mam v hlave prazno aj plno zaroveň. ,,Prišiel som si ku vam pre vyprask na ktory nikdy nezabudnem. Dlho som nevidel smiať sa očami ale teraz som to videl v očiach zrelej ženy ktora presne vie čo som tym myslel. ,,Tak to jste tu správne, to vam slibuji,, Ten potmehucky usmev je viac než záruka že sa stane čo sa ma stať.

Nemusim ani dlho pisať čo sa dialo potom, ale v okamihu som stal uprostred miestnosti len v spodnom pradle, a bola plna užasnych strachnahanajucich nastrojov ktore čoskoro ucitim celym telom a aj dušou… Dávam mojej ,,paní,, volnu ruku a prave tato ruka ma stahla na svoje kolena a skusenym pohybom ma zbavila vskutku prebytočneho spodneho pradla. ,,Tohle tak skoro potřebovat nebudeš,,. A ani som sa nestihol začervenať a už aj bolo moje pozadie na pravde božej . Ježiši kriste, keby som bol mucha tak sa od hamby vtlačim do klučovej dierky… Ostrá rana mi ale nedava žiadnu možnost tejto vyrtualnej premeny a nasledoana ,,Ďalšou,, mi bolo jasne naznačene Ze ,,nastal Čas,, .. Plesk,plesk, jedna rana strieda druhu a dopadaju presne na miesto ako tikot hodin či metronom. Mohli by ste si podla toho nastaviť hodinky. Au,, už zasa realita a ozaj palivá, Belavy zadok sa pod rukami madam meni akoby bol živy. Kruti sa , pali, štipe a červena sa ako granatove jablko. Au, plesk, plesk, padna ruka ma vracia do pozonosti. ,,Neboj, to je jen pro zahřati,,. To vážne? Au , plesk , plesk plesk, Madam ma volnu ruku a nič ju nezastavy. Ťažko dycham , tych rán je veľa, ozaj veľa, tak ako som si prial… po par minutach je ruka aj zadok rovnako černeny a zatial je to remiza. Ha ha ha, že zatial. Len do vtedy…

,,Teťkom nastal tvuj Čas, zlobivi hochu,,. Ako omamey si klakam na stoličku a laham na stôl. Miestnostou a ozyvaju pozvolne kroky a vduchom pretina napatie. Madam si to nadherne uživa a priznavam že aj ja. Prisne kazanie aky som leňoch, zhyralec a nezbednik si len tak vypočujem ale s prvym palenim od koženeho opasku pomsty mi tie slova vypaluje do pamaate ako oheň na pozadi. Plek, plesk plesk, Ďalši ritmicky vyprask spolu s hlasom krasnej pani mi pripada ako z ineho sveta, ale nie, Realne veľmi a pali ako uhliky . Remeň mi tancuje po zadku a nabiehavaju mi bordove pasy. Mierne povedane bojujem zo svojim telom. Krutim sa a už stonam po každej rane. Nastava ticho, dostavam kratku restavku ? Nie … len zmena nastroja.

Bože ja to nevydžim uzaťinam prsty do hrany stola. ,,Musi to byt, je to pro tvoej dobro,,. Ano, je to tak. V dućhu priznavam , toto mi ostane v pamati dlho. A veru… podrobujem sa v duchu ale telo sa brani a už nezvladam držať poziciu. ,,Tak takhle by to teda nešlo uličniku,, a ocitam sa pred podivuhodnym stolčekom na 4 nohach. To ako fakt ? Myšlienka len v duchu inak by to bolo horčie. Madam ma pleskla po už bolavom zadku a ďalšie prehovaranie bolo zbytočne. Mal som strašny pocit. Ale verim tej pani s iskrou v oku. Priputala mi nohy a ruky ku noham tejto pekelnej hračky. Ťažko sa mi dychs, tlači ma brucho, boli zadok, to je peklo… Ale kdeže. To boio na stene a už ho nežne hladi pevna ruka. Rakosku nie prosim, to nevydržim… skušam obmakčiť prisne srdce. No som tu novy a čoskoro sa dozvedam že trest musi byť dôkladny a pohar horkosti vypity až do zasluženeho dna. Prask. Padla prva rana a moje telo sa naplo ako luk a z ust vyšiel prvy vykrik. aaau.. prask, druha rana a ja sa zmietam no zbytočne. Na zadku mi naskočili dva úhladne pruhy. A že sa podarili vidno na tvari užasnej madam ktora si ich zo zaujmom obzera a hladi. Tie dotyki su ako balzam pre utrapeny zadok ale to je len priprava na miesto dalšim fialovym kamaratkam. Prichadzaju za zvuku svištania a môjho stonu. Strašne to boli.. Kolko ich ešte bude…? Bože veď ja som to nechal na fantazii madam ze ma počet nezaujima len aby bol farebny a opuchnuty ako sa patrí. Bože, čo som chcel to mam, a plnym duškom pijem kalich a polikam slzu ktora sa už asi pri 35 rane derie po lici. Pozorna paní si to všimne a nastupuje prestavka s hladenim a dohovaranim aby som bol lepši a pracovitejši. Je to strašne aj nadherne zaroveň. S prozbou v očiach sa pytam či už možem ˇistˇ ? Bože ja hlupak, taka nezdvorilosť pri dôkladnej prevychive. Iskra v oku madam sa zmenila na oheň. Tak ty uličniku, tu řikam já kdy je konec, a ty se naučíš přijimat co ti jiny dava z dobre vúle,, pani vychovavatelka odloži rakosku a berie do dlani maleho ďablika. Ak by som mohol ta ujdem aj nahy ake remienky su pevnejšie ako vyzeraju a prosiť o milosť som už nemal odvahu. Zaťal som pery a začal počitať, Plesk, ježiši to strasne páli, jedna, plesk, tvrda a presna rana dopada na pruhovny opuchnuty zadok a meni strukturu pozadia na uceleny obraz velkej umelkine. Plesk, auaau ,desať, bože nech to už skonči… slzi su už mimo moju kontrolu ale nastava zmena, ,, asi pri patnstej rane začinam citiť každu ranu aj po celom tele ako priliv emocii a zadok už vzdal svoj boj. Toto je ten okamih ked každa rana až po 25 napla moje telo a moj ston už nebol len od bolesti ale aj navalu euforie a vzrušenia ake som pretym necitil. O tomto všetci pišu poviedky a dlhe texty. Nie o bolesti ale vzrušenie z praveho hlbokeho intimneho sladkeho vyprasku, ktory vam prudi v každej žile, a prave to mi dala tato paní ako dar, a ja ho pokorne prijimam. Poslednu ranu už ani poriadne necitim, priponmnie sa mi neskor vo vlaku aj s mojim potmehuckim šibalskym usmevom a spomienkou na tento deň a užasnu pani vychovavatelku. Ruky a nohy mam opať volne a ako vstavam zadok sa ozaj rozbolel.

Pohľad v zrkadle mi dal jasnu spravu. Všetko je ako som si v snoch predstavoval. Zadok bol nadherne zmalovany ako obraz v galerii. Bolest mi nedovolovala obliecť spodne pradlo a až vtedy som si spomenul na vyrok predvidavej madam. A na rozloučenou ešte trochu pozornosti, ktoru pokorne a aj rad prijimam. Prehla ma naposledy cez kolena a na ,,pamnětnou,,ešte raz a naposledy dala pocitiť jej schopnosti. Vstal som ako znovuzrodeny iny človek. Plny dojmou novych pocitou, vďačnosti aj uprimne bolesti na pozadi. Objal som tu skvelu ženu ktora sa mi takto intenzivne venovala a vybavenim formalit vychadzam na znamu ulicu. Na ,,školeni,, som bol len niečo cez hodinku ale medzi tym sa cely môj svet zmenil. Všetko bolo intenzivnejšie. Každy krok som citil v celom tele. Slnko ma pali do tvare ale to sa len pousmejem lebo ovela viac ma plali pozadie a keď sa ho potajomky len letmo dotknem okamžite sa mi premietnu slova, atmofera aj zvuky z predchadzajuceho zaškolenia. Ako sa mi cestovalo nemusim nikomu z navštevnikov VIPD opisovať ale na dalšiu navštevu sa budem tešiť. Už aby to bolo. 🙂